VACOVSKÁ KATEDRÁLA

1. História

Kráľ Svätý Štefan založil podľa Hartvikovej legendy desať biskupstiev, medzi inými aj vacovské biskupstvo na počesť Panny Márie.

Prvú známu katedrálu na brehu Dunaja, na mieste dnešného kláštora Bratov dal postaviť kráľ Gejza I. V roku 1074 bola bitka pri Mogyoróde, pred ktorou sa princ Gejza prisahal tu vo Vacove: ak porazí Šalamúna, dá postaviť dóm na počesť Panny Márie. Vojská Gejzu a Ladislava zvíťazili nad Šalamúnom. Gejza I. splnil svoj sľub, dal postaviť katedrálu, kde ho neskôr aj pochovali ako zakladateľa. Tento kostol stál do roku 1241, do tatárskeho vpádu. Po bitke pri Muhi Tatári pustošili po celej krajine. Vacovské obyvateľstvo sa utiahlo do kostola, ktorý však Tatári podpálili, každého zavraždili a katedrálu zbúrali. Keď zomrel veľký chán Ogotaj na Ďalekom východe, chán Batu vyviedol svoje vojsko z Maďarska, aby sa stal najväčším panovníkom všetkých Tatárov. Takto sa kráľ Bela IV. mohol vrátiť a splniť svoj sľub, podľa ktorého znovu vybuduje krajinu a svoje v budúcnosti sa narodené dieťa venuje božským službám. Vacovský biskup István Bancsa Nembéli, ktorý sprevádzal kráľa, dal znovu postaviť celé mesto. Táto katedrála bola vystavená v gotickom slohu na mieste predchádzajúceho dómu a existovala až po turecké nebezpečenstvo. Biskup Miklós Báthory dal znovu postaviť v renesančnom štýle kaplnku Svätého Mikuláša okolo roku 1480 a ozdobili ju talianski sochári.

Počas stopäťdesiatročnej tureckej nadvlády sa z peknej vacovskej katedrály viackrát stala mešita a znovu kresťanský kostol. Z jeho kameňov často opravovali steny hradu. Po vyhnaní Turkov, v roku 1687 sa biskup János Kéry vrátil do biskupského sídla. Vtedy sa dóm nachádzal v úplných ruinách. V roku 1735 biskup Frigyes Althann M. venoval vo svojom testamente významnú sumu na obnovenie kostola Sv. Michala (bývalé Námestie 15. marca, dnešné Hlavné námestie). Károly Althann M. dal pripraviť plány v roku 1753 Ignácovi Oracsekovi na rozšírenie kostola. Tento kostol sa stal katedrálou a dnešný Ústav pre hluchonemých bol sídlom biskupstva.

Biskup Pál Forgách (1757-1759) síce iba krátky čas viedol Vacovskú diecézu, ale za tú dobu starostlivo viedol práce, ktoré mali spomínaný kostol zachrániť, ale jeho smrťou bol osud kostola definitívne spečatený. Vacov bol už dávnejšie dvojpólovým mestom. Na dvoch územiach, ktoré boli oddelené latkovým plotom, žili Maďari a Nemci. Biskup Károly Eszterházy v roku 1761 zastavil prestavbu kostola Sv. Michala, a dal zbúrať kostol v nemeckej časti mesta (dnešné Horné Mesto). Ezterházy dal odbúrať aj plot, ktorý rozdeľoval mesto na dve časti a vytvoril tu Námestie Konštantína, ktoré bolo v tom čase hustejšie zabudované než je dnes. Na vypracovanie plánu novej katedrály poprosili rakúskeho Franza Antona Pilgrama. V plánoch bol dekoratívny neskoro barokovom slohu postavený kostol s dvomi vežami, a podobne ako Bazilika sv. Petra v Ríme, by sa bol pripojil osemnásť párovým stĺporadím k cirkevným inštitúciám, k semináru a biskupskému palácu, ktoré stáli na námestí. Svoj plán však nemohol realizovať, lebo ho vymenovali za jágerského biskupa.

Po grófovi Károlyovi Eszterházyovi sa stal vacovským biskupom Kristóf Migazzi. Preštudoval plány svojho predchodcu a pokladal ich za príliš monumentálne a za nerealizovateľné. On poveril talianskeho architekta Isidorea Canavalea, ktorý študoval v Paríži, aby na základy položené 29. marca 1761 naplánoval katedrálu, postavenie ktorej by si vyžadovalo oveľa menej nákladov, než ktoré si vyžadovali pôvodné plány. Canavale vysnil budovu katedrály zodpovedne súvekej francúzskej revolučnej architektúry, táto budova stojí aj dnes. Vacovský kostol je jediným príkladom tohto architektonického slohu v celom Maďarsku. Dielovedúcim pri stavbe bol piaristický rehoľník Gáspár Oswald . Výstavba, vďaka dobrému finančnému zázemiu, napredovala rýchlo, takto položili obrovský kríž na vrch kupoly v roku 1770 a potom 15. augusta 1772 ho vysvätili. Výstavba sa skončila v roku 1777.

2. Vonkajší výzor

Priečelie

Na priečelí sa v prevažnej väčšine odzrkadľujú znaky klasicizmu, ale stĺporadie hlavnej fasády, sochy atiky a lampáš nám približujú duch baroka.

Stavebný štýl: neskorý barok – klasicistický.

Znaky tohto štýlu nachádzame najmä vo vstupnej hale, ktorú rozdeľuje šesť párov korintských stĺpov. Stĺpy sú postavené v dvoch radoch , v každom rade je ich šesť. Spomedzi nich dva bočné stĺpy stoja bližšie k sebe než ostatné. Druhý rad stĺpov sa objavuje za prvým takmer ako „vznášajúci sa tieň“. Tento výnimočný stavebný dojem len stupňujú tiež korintské polovičné stĺpy, ktoré sú popri bránach.

Atika a sochy nad ňou:

D.O.M.INHONOREMASSUM/P/TAE IN COELUM VIRGINIS ET S: MICHAELIS ARCHANGELI

Význam písmen D.O.M.: Deo Optimo Maximo.

Najlepšiemu, najväčšiemu Bohovi. Na počesť Panny a archanjela Michala, ktorých prijali do neba.

Z dvoch krajných strán smerom dovnútra sa nachádzajú nasledujúce dvojice sôch Svätý Peter a Pavol, Svätý Ján a Jakub. V prostriedku sa nachádza socha Blahoslavenej Panny Márie a Svätého Jozefa. Všetky sochy sú dielami vacovského sochára Józsefa Becherta.

Vstupná hala:

Nápisy:

Na dvoch stranách hlavnej vchodovej brány vidieť erb Migazziho, a nad dverami, ktoré vedú do veže je latinský nápis: INCOEPIT A MDCCLXI – PERFECIT A MDCCLXXVIII. kardinál Kristóf Antal Migazzi začal výstavbu v roku 1761 a dokončil ju v roku 1777.

Erb stavebníka kardinála grófa Kristófa Antala Migazziho. Oprávnená je otázka, že prečo

sa nachádza nad erbovým štítom kniežacia koruna. Dôvodom je to, že Migazzi bol viedenským

arcibiskupom a prináležal mu titul kniežaťa.

Reliéfy vstupnej haly:

l. Ježiš odovzdáva Petrovi kľúče symbolizujúce silu rozuzlenia a viazania (viď nad hlavnou

bránou). 2. Hriešna žena padajúc na kolená sa dotýka obruby Kristovho plášťa. 3. Kristus

vyháňa kšeftárov z kostola. 4. Nechajte deti prichádzať ku mne. 5. Rímsky dôstojník prosí

Ježiša, aby vyliečil jeho služobníka.

3. Vnútorná ozdoba

Svätyňa:

Gróf Kristóf Antal Migazzi poveril viedenského maliara Franza Antona Maulbertscha (1724-1796), aby namaľoval obraz hlavného oltára. ( Zobrazuje návštevu Panny Márie u Alžbety). Postavy Márie a Alžbety sú vyzdvihnuté spomedzi postáv, ktoré vykonávajú svoju každodennú prácu. Matka prišla na somárovi. Unavené zviera vidieť v pozadí. Na schodoch oddychuje ženská postava vystretými holými nohami. Žena, ktorá nesie kôš na hlave, asi ide k potoku prať. Na hotový obraz o dva roky neskôr dal kardinál, biskup Migazzi namaľovať olejomaľbou Johanna Martina Shmidta, ktorá zobrazuje ukrižovaného Ježiša, vyzdvihujúc obrátenie sa na vieru lotra na pravej strane. Dnes sa tento obraz nachádza pri oltári sv. Mikuláša.

Podľa istých predpokladov neľúbosť kardinála vyvolalo to, že maliar príliš zdôrazňoval požehnaný stav Blahoslavenej Panny. Obraz je kristocentrický, preto zodpovedá starému tradičnému spôsobu zobrazovania, ktorý pozoruje Ježiša v maternici Márie. Nápis nad freskou je: „DEO SERVATORI SACRUN“. Znamená: venované starostlivému Bohovi 1772.

V polovičnej kupole nad hlavným oltárom sa nachádza freska Bélu Kontulya, ktorá zobrazuje vznik katedrály a zakladanie biskupstva. Na pravej strane je vyzdvihnutá postava Svätého Štefana, ktorý práve nariaďuje založenie biskupstva, respektíve výstavbu katedrály. Popri štátotvornom kráľovi vidieť Svätého Imricha.

Na druhej strane je maketa kostola.

Zariadenie svätyne, lavice a kanonické stallumy boli zhotovené v rôznych obdobiach. Chórové lavice (stallumy) pochádzajú z roku 1829 a sú dielami peštianskych majstrov. Nad vrchnou rimsou týchto lavíc sú busty apoštolov. Stallumy boli vyhotovené spolu s biskupským trónom na objednávku biskupa Konstantina Schustera. Jeho erb sa vidí na kľačadle.

Chrámová loď:

Zábradlie svätyne mohlo byť zhotovené medzi rokmi 1489 a 1516 a priniesli ich zo starého biskupského hradu. Pod štyrmi uhlami kupoly na epitafoch (tabule s obrazmi a nápismi) vidíme obrazy štyroch vacovských biskupov na mramorových tabuliach s latinskými nápismi. Na prvom z pravej strany je gróf Kristóf Antal Migazzi, tento obraz je hodnotným rímskym dielom. Postupujúc smerom hodinových ručičiek nasleduje obraz biskupa Pála Forgácha, ktorý dal priviesť svätostánok nachádzajúci sa v kostole piaristov. Biskupi Károly M. Althann a Frigyes M. Althann začali stavať biskupský palác, výstavbu ktorého dokončil Migazzi.

Medzi pilastrami (stenové piliere) kupoly sa nachádzajú zatvorená modlitebná búdka, kazateľnica, ako aj organ a jeho napodobňujúci systém píšťal.

Veľmi cenná freska kupoly (1770-1772), ktorú dal vyrobiť Antal Maulbersch zobrazuje víťazstvo Svätej trojice.

V rokoch 1943-1944 dal diecézny biskup József Pétery vnútornú časť katedrály obnoviť. Vtedy sa zhotovilo aj päť tzv. secco (maľba na suchej vápnovej omietke). Biskup vypísal súbeh, ktorý vyhral umelec z Mezőkövesdu István Takács, jeho práce zdobia steny vedľa dvoch prvých oltárov. Pri oltári svätosti vidíme obraz znázorňujúci víťazstvo Oltárnej svätosti a obrazy povzbudzujúce na prijímanie. Na stene vedľa oltára Svätého Mikuláša autor zvečnil, na žiadosť biskupa scénku, keď biskup Pétery odovzdáva katedrálu a celú Vacovskú arcidiecézu do ochrany Jozefa svätého. Umelec majstrovským nápadom umiestnil scénku v kostole, kde popri vznášajúcej sa Panny Márie vidieť ten uzatvorený balkón, ktorý je aj v skutočnosti tam pri výtvarnom diele. V diaľke sa zase dá tušiť obraz Márie z hlavného oltára. Keď sa obraz tvoril a front sa blížil z lietadiel bombardovali Budapešť a Vacov tiež. Toto secco sa práve vtedy maľovalo, keď dopadla bomba na katedrálu a zapichla sa do strešnej konštrukcie, a sa zastavila pri stenách kupoly, ale našťastie neexplodovala. Biskup Pétery toto šťastie pripisoval ochrane Jozefa Svätého a poprosil umelca, aby namaľoval na spodnú časť obrazu letiacu bombu, ako aj ohromujúci výraz tváre vystrašených anjelov. (Bombu našli v 70-tych rokoch, keď obnovovali strechu.)

Na stenu nad dverami, ktoré vedú k chórovému organu umelec namaľoval Svätú Margitu

z rodu Árpádovcov, ako sa modli za vlasť, ktorú spustošili Tatári. Biskup, ktorý veľa trpel za cirkev prosil ochranu aj od Margity Svätej. (Vznik maľby v roku 1943 sa zhoduje s rokom, keď Margitu vyhlásili za svätú .)

Dvoch patrónov katedrály znázorňuje obraz dvoch prvých vedľajších oltárov. Z ľavej strany nad pekným oltárom sviatosti obraz nanebovstúpenie Panny vznikol podľa diela maliara Carla Marattu.

Na druhom vedľajšom oltári z pravej strany obraz druhého patróna kostola archanjela Michala Svätého je kópiou diela známeho maliara Guina Reniho z roku 1780.

Popri oltároch sú lustre zo skla, ktoré pochádzajú z rokov 1870. Biskup Antal Peitler ich priviezol, keď sa vracal domov zo zasadnutia I. Vatikánskej synody. Lavice vyrobili z dubového dreva v druhej polovici rokov 1700.

Dva zadné oltáre zdobia olejomaľby maliara Johanna Martina Schmidta: Na pravej strane sa nachádza obraz patróna fary na dolnej časti mesta Sv. Mikuláša, ktorý práve zachraňuje loď, ktorá sa dostala do morskej búrky. Na ľavej strane vidíme sv. Jána Nepomuckého, ktorý sa prihovára za chorých. (Je patrónom kapituly.) Oba obrazy očerneli za uplynulých 200 rokov. Maliar pracoval dechtovou farbou, ktorá oxidovala. Priestor uzatvára na 22 metrov širokom chóre orgán s dekoratívnou skriňou vyrobený v roku 1904.